• Každý deň venujeme približne pol hodiny priamej hre s dieťaťom. Striedame ťažšie cvičenia s ľahšími a tak predchádzame únave dieťaťa. Dieťa by sa malo sústrediť asi na 20 minút.
• Nikdy nenútime dieťa, aby pracovalo keď je unavené, alebo sa mu nechce. Pokúste sa priviesť ho k „hraniu“ pochválením, povzbudením, prípadne drobnou odmenou za správne splnenú úlohu.
• Začíname vždy od cvičení, ktoré dieťa ovláda a pri ktorých je úspešné. Postupne zvyšujeme náročnosť predkladaných úloh podľa toho, ako dieťa program zvláda.
• Nemusíme denne všetky odporúčané cvičenia trénovať, ale tie, v ktorých dieťa výrazne zlyháva, je vhodné častejšie opakovať, až kým dieťa daný typ úloh nezvládne bez problémov.
• Zásadne dieťaťu jeho výkony nehaníme, ak sa mu niečo nepodarí môžeme povedať „Nevadí, nabudúce to bude lepšie.“ Každý správne vyriešený pracovný list môžeme odmeniť symbolickou odmenou - červeným bodom, hviezdičkou, pečiatkou, prípadne dáme list na výstavu. 
• Ak sa vyskytnú s dieťaťom pri práci nejaké problémy, s ktorými si neviete poradiť, obráťte sa na učiteľku z materskej školy, alebo na pedagogicko-psychologickú poradňu.

Jemná motorika

Cieľom týchto cvičení je rozvíjať jemné prstové svalstvo ruky a pohybovú schopnosť ruky aby dieťa zvládlo písanie v škole. Trénujeme zapínanie a rozopínanie gombíkov, zaväzovanie šnúrok, zapínanie zipsu. Vhodnými činnosťami sú :navliekanie korálok, gombíkov, namotáva- nie vlny, detské hry typu mozaiky, modelovanie z plastelíny alebo drôtu, kreslenie prstom do piesku, obliekanie bábik, strihanie.

Vlastné cvičenie

 Pred každým cvičením kresebného prejavu necháme dieťa uvoľniť ruku. Vo vzduchu si rukou skúša pohyb, ktorý potom bude kresliť, napr. pred „klbkami krúži“ a pod.

1. „Vytrhovánky“ - biely list papiera najprv dieťa „ pomaľuje" ľubovoľnou farbou a potom vytrháva jabĺčka, listy stromov a pod.

2. Vystrihujeme strapce z papiera - dieťa strihá prúžky ľubovoľne  široké.

3. Podľa možnosti upevníme väčší kus papiera (môže byť  i baliaci) na stenu alebo dvere a necháme dieťa uvoľnenou rukou čmárať po celej ploche (pohyb lopty, ktorá sa gúľa sem  a tam). Najlepšia na písanie je krieda, hrubá tuha, neskôr  voskovka, pastelka.

4. Odstrihovanie rohov z papiera - možno použiť i staré noviny.  Dieťa odstrihuje jednotlivé rohy tak dlho, až papier rozstrihá  na malé kúsky (papierový sneh).

5. Posediačky cvičíme dotyky tužky na voľný list papiera - bodky  (ako zobkanie kuriatka, sneženie ).

6. Dieťa kreslí uvoľnenou rukou na voľný list papiera veľký kruh  viackrát za sebou, ( otáčanie kolies, namotávanie vlny ).

7. Strihanie podľa nakreslených čiar - možno použiť aj vymaľované  omaľovánky, staré pohľadnice

8. Cvičenie priamych čiar písaných rôznym smerom bez pohybu papiera (postojačky) - na voľný list papiera nakreslíme niekoľko  rôznofarebných bodov, dieťa ich potom priamymi čiarami spája.

9. Cvičenie priamych čiar písaných rovným smerom (posediačky).  Predkreslíme dvojice rôznofarebných bodov tak, aby ich dieťa spájalo vodorovne, smerom zľava doprava (jazda auta, dosky).

10. Vystrihovanie zložitejších obrazcov (predkreslený  domček, kvet, strom, auto).

11. Cvičenie kresby dolného oblúka (let vtáka, hojdačka). Dieťa  kreslí vždy zľava doprava na veľký papier.

12. Cvičenie kresby horného oblúka opäť zľava doprava (hory a údolia, poskoky žaby).

13. Dieťa vystrihne jednotlivé predkreslené geometrické obrazce:  štvorec, trojuholník, kruh. Pokúsi sa z nich za pomoci rodiča  nalepiť na ďalší list papiera obrázok - domček, vláčik, kvet.

14. Kreslenie vlnoviek zľava doprava na veľký papier (vlny na mori na potôčiku).

15. Modelovanie z plastelíny (jabĺčka, hrušky, mištičky, zvieratá).16. Šikmá čiara zhora dolu - opäť použijeme veľký list papiera  a mäkkú ceruzku 

Pozornosť a zrakové vnímanie

Cieľom týchto cvičení je rozvinúť postreh, pozornosť, predstavivosť, ktoré sú veľmi dôležitými predpokladmi na zvládnutie školských nárokov.

Vhodnými činnosťami sú: rozprávanie o obrázkoch, triedenie predmetov, skladanie obrázkov podľa predlohy, mozaiky, skladačky, skladanie obrázkov z kociek, pracovný zošit Tešíme sa do školy.

1. Rozlišujeme predmety v okolí - dieťa v miestnosti ukáže na  všetky veci guľaté, drevené, červené a pod. Vonku môže hľadať  autá rovnakej farby, značky, rovnako vysoké budovy a pod.

2. V krabičke medzi veľkými gombíkmi hľadáme malý, medzi modrými  guličkami červené, medzi rovnakými kockami jednu odlišnú.

 3. Triedenie drobných predmetov podľa:

 a) farby - na jednu stranu červené kocky, na druhú modré.

 b) veľkosti - veľké a malé gombičky, korálky, kocky a pod.

 c) materiálu - veci sklené, drevené , kovové, z umelej hmoty.4. Zo zápaliek postavíme niekoľko rovnakých obrázkov (domčeky,  vláčiky a pod.), z nich iba jeden je úplný a u ostatných vždy  niektorá zo zápaliek chýba. Dieťa potom chýbajúce zápalky dopĺňa tak, aby všetky obrázky boli úplné. Túto hru môžeme hrať aj naopak - dieťa nám postaví jeden kompletný obrázok a jeden neúplný a my „ hádame", kde chýbajú zápalky.

 5. Podobne môžeme predkresliť vedľa jedného úplného obrázku niekoľko neúplných, ktoré má dieťa dokresliť

6. Vyhľadať medzi niekoľkými obrázkami rovnaké - použijeme obrázky z Pexesa, vyberieme spočiatku iba 4 dvojice, potom osem. Ak sa  dieťaťu triedenie obrázkov darí bez veľkých problémov, zahráme  sa s ním hru podľa návodu- začíname opäť s menším počtom dvojíc.

7. Rozstriháme jednoduchý obrázok ( pohľadnicu, obrázok  z časopisu) na 2-3 kusy a dieťa ju skladá. 

Sluchové vnímanie Cieľom cvikov zvyšujúcich schopnosť sluchového rozlišovania je pripraviť dieťa na čítanie a písani

K tomu je potrebné, aby dieťa poznalo rytmus jednotlivých slov, členilo slová na slabiky, počulo izolovane jednotlivé hlásky v jednotlivých jednoduchých slovách, diferencovalo tvrdé a mäkké slabiky, znelé a neznelé hlásky (dy - di, ty - ti, ny - ni, b - d, c - z ...) v slovách. Výraznejšie ťažkosti v tejto oblasti môžu nastať u detí s poruchami reči, kde je potrebná logopedická náprava. V prípade, že dieťa logopéda navštevuje, doporučujeme poradiť sa s ním v ďalších vhodných cvikoch.

Vhodnými činnosťami sú: počúvanie hudby, rozprávok, rozprávanie o počúvaných rozprávkach, opakovanie rytmov, hry so slovami.

Cvičenie sluchu

1. Hra : „Odkiaľ to bolo?“ Dieťa zavrie oči a my zaťukáme alebo udrieme do nábytku a pýtame sa:„Odkiaľ to bolo? Ukáž mi,  odkiaľ sa to ozvalo.“

2. Hra : „Čo to bolo?“ Dieťa zavrie oči a my zašuštíme papierom, cinkneme lyžicou o tanier, buchneme kladivkom a pod. Pýtame  sa: „Čo to bolo? Aký zvuk si počul?“

 3. V miestnosti schováme budík, necháme ho tikať, alebo zvoniť a podľa zvuku ho dieťa hľadá.

Cvičenie rytmu:

4. Vytlieskávame jednoduché riekanky a pesničky (Pec nám spadla, Jedna druhej riekla). Možno použiť aj detské knižky - leporelá.

5. Spolu s dieťaťom vytlieskávame jednoduché slová, napr. mama. Najskôr ho spolu vyslovíme a ak dieťa bez ťažkostí s nami slovo vytlieska, povieme: „Vytlieskaj slovo sám, nahlas ho vyslovuj podľa rytmu.“ My určíme, či podľa hlások, alebo slabík. Predriekame ďalšie slová. Postupne zvyšujeme náročnosť počtom  slabík v slove až keď dieťa bezchybne zvládne krátke slová.

Cvičenie sluchovej analýzy:

6. Položíme na stôl niekoľko predmetov (hračky, predmety dennej potreby pod.) a vyslovíme prvú slabiku niektorého z nich. Dieťa má potom slovo doplniť napr. „Ktorá z vecí na stole začína na bá?“ Dieťa doplní bábika. Ak je táto hra pre dieťa príliš  zložitá na predmet ukážeme: Ukážeme na bábiku a povieme: „bá“ a dieťa doplní „bika“. Podobne pero, zošit, tanier. 

 7. „Hádaj, ktoré slovo si myslím?“ Povieme prvú slabiku slova, ktoré si myslíme, napr. „ka“ a dieťa háda: kabát, kalendár, kačka, kamarát a pod. Túto hru môžeme obmeniť na hľadanie bližšie určenej veci, napr.: „Je to v izbe, stojí to pri stole  a začína to ....lam. Čo je to?“ (lampa).

8. Rozlišovanie jednotlivých zvukovo podobných slabík a hlások: „Poviem ti dve slová, ty si ich ešte raz nahlas zopakuješ a povieš, či sú alebo nie sú celkom rovnaké ako dvojičky.“ brum-bram, pes-pas, cvak-cvek, cimk-cink, pes-les, kosa-koza, bram-pram, sak-cak, bal-pal, bram-bram, dyk-dik a ďalšie dvojice podobne znejúcich slov (aj nezmyselných).

 9. Rovnaká hláska na začiatku slov: „Zahráme sa hru. Ja ti poviem slovo a ty skúsiš vymyslieť iné, ktoré začína rovnako. Napr. taška.“ Dieťa pokračuje tabuľa, telefón ap. Pri hľadaní slov sa môžeme s dieťaťom strie

10. Odlišné samohlásky a spoluhlásky v slovách na začiatku: Povieme: „Čo počuješ na začiatku slova pes...počujem tam p, však? A čo počujeme na začiatku slova les?“ - dom, koza, auto, Eva, atď

 11. Odlišné samohlásky a spoluhlásky v slovách na konci: „Povedz  mi, čo počuješ na konci slova pes...počujeme tam s, však? A čo počuješ na konci slova dom?“ - les, atď.

12. Určenie miesta hlásky v slovách: „Povedz mi, čo počuješ v slove pes...p... Povedz si to - p - pes.“ Ak dieťa porozumie úlohe, pýtame sa ďalej: „Kde ...p...počuješ?“ Dieťa odpovie : „Na začiatku.“ podobne: „Kde počuješ ...l... v slove les?“ Toto cvičenie je veľmi ťažké a nie všetky deti sú schopné rýchlo ho zvládnuť.

Pamäť Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť zapamätania. Ak nemá dieťa primerane rozvinutú pamäť, môže sa stať, že mu unikajú drobné pokyny dôležité k vykonaniu ďalších činností a jeho výkon potom klesá1. Hra: Čo chýba na stole? Na stôl položíme niekoľko ľubovoľných predmetov (6-8),potom niektorý schováme a dieťa háda, čo chýba

2. Hra: Čo sa zmenilo?

a) V miestnosti premiestnime niektorý predmet a dieťa má postrehnúť zmenu v usporiadaní.

b) Čo sa zmenilo na mame, na ceste do MŠ a pod.

 c) Postavíme stavbu z kociek a opäť po prezretí niečo zmením

3. Nácvik pamäti pre slovné celky začíname s čítaním jednoduchých riekaniek s obrázkami. Čítame najprv sami, potom pri opakovaní necháme dieťa jednoduché slovné celky dopĺňať, opakovať, až postupne zvládne riekanky celé.

 4. Necháme dieťa vybavovať jednoduché odkazy, rozprávať čo robilo v našej neprítomnosti a pod.

5. Dieťaťu povieme vetu - najprv s piatimi slovami, napr.: „Peter  vstal a umyl sa.“ Dieťa vetu opakuje. Počet slov vo vetách postupne zvyšujeme.

6. Pri čítaní príbehov a rozprávok sledujeme pozornosť dieťaťa. Ak je unavené, prestaneme a pokračujeme o chvíľu. Potom dieťa  necháme rozprávať samostatne, najprv za pomoci obrázkov- je nutné vyberať bohato ilustrované knihy alebo časopisy pre deti (Slniečko, kreslené seriály a pod.)

Myslenie Cieľom týchto cvičení je zvýšiť schopnosť logického uvažovania dieťaťa. Pre rozvoj myslenia je dôležité podporovať dieťa v logickom uvažovaní. Dieťaťu necháme možnosť úlohy samostatne dokončiť, pričom s ním hľadáme možné riešenia. Prípadné neúspechy netrestáme.

Súčasne s rozvojom myslenia a uvažovania sa rozvíja i reč dieťaťa. K tomu výrazne prispieva i každodenné rozprávanie s dieťaťom, či sme už s ním na prechádzke, nakupujeme a pod. Môžeme s dieťaťom hovoriť o bežných veciach (napr. ideme kúpiť niekoľko vecí, požiadame dieťa, čo nám má pripomenúť - trénujeme tým pamäť a orientáciu v bežných životných situáciách), o tom, čo robilo dieťa v našej neprítomnosti a naopak i my môžeme rozprávať svoje zážitky. Pokúsime sa nepoužívať odpoveď: „Teraz mi daj pokoj, nemám čas!“ Odpovieme na každú otázku.

1. Rozlišovanie vecí podľa jedného znaku:

 a) farby: „Povedz, ktoré veci okolo sú červené?“ (zelené,...)

b) tvaru: „Hádaj, čo je guľaté, hranaté, obdĺžnikové,“ ap.  (guľaté, hranaté ...tvaru)

c) materiálu: „Nájdi, čo je zo skla, dreva, železa,“ atď.

 2. Vymenovanie určitých kategórií podľa jedného podstatného znaku „Budeme si rozprávať, čo všetko rastie na stromoch. Ja poviem jedno slovo, potom zase ty a kto toho viac uhádne.“ Ďalej meníme situácie napr.: kto všetko behá, čo má kolesá, kde žije.

 3. Hra: Letí, letí, všetko letí...

4. Vymenujte skupinu slov a dieťa má povedať, čo majú spoločné,  čím sú rovnaké (pomenovať veci jedným slovom) napr jablko,  hruška, slivka, to je ... ovocie, bicykel, motocykel, lietadlo to sú dopravné prostriedky (oblečenie, nábytok, písacie potreby). Ak dieťa v tomto cvičení zlyháva, pracujeme opačne: „Budeme pomenúvať ovocie, ktoré poznáme, ja jedno, ty jedno“ ( dopravné  prostriedky, oblečenie atď.) Pri budúcom cvičení doplníme ďalším novým slovom.

 5. Vytvorenie vety z troch slov.

Povieme 3 slová, napr.: „Janko - lopta - hádzať“ a dieťa z nich  vytvorí vetu...“Janko hádže loptu.“

 6. Rozprávať podľa vybraných obrázkov (Slniečko).

7. Riešenie situácií: „Čo by sa stalo, keby si šiel von v ponožkách?“ (...keby si sa na križovatke nepoobzeral, keby sme šli nakúpiť bez peňazí a pod.). Čo spravíš, keď padneš a rozbiješ si koleno a pod.

 8. Povieme vetu s nesprávnym obsahom a dieťa má poznať, čo je tam zle, napr.: „V lete padá sneh, v zime sa chodíme kúpať.“ „Soľ je sladká, cukor je slaný.“

Matematické predstavy Cieľom týchto cvičení je zvládnuť základy na utváranie matematických pojmov. Nacvičujeme porovnávanie veľkostí, porovnávanie množstva (pojmy rovnako, viac, menej), porovnávanie priestorových a časových vzťahov. Orientácia v počte do 10.

 Vhodnými hrami sú: Človeče nehnevaj sa, Domino, triedenie predmetov podľa veľkosti, množstva, tvaru, počtu ap.

1. Určovanie množstva: Pripravíme pred dieťa 2 hŕbky gombíkov, kociek atď. Pýtame sa: „Kde je viac?...Kde je menej?“ Nezabudnime na 2 hŕbky s rovnakým počto

2. Porovnávanie množstva pomocou grafického znázornenia: Nakreslíme pod seba niekoľko koliesok (10),vedľa potom niekoľko štvorčekov tak, aby dieťa jednotlivé dvojice mohlo spájať čiarami. Po spojení sa pýtame: „Ktorých obrázkov je viac?“ Pri nerovnakom množstve geometrických obrazcov potom zostanú nadpočetné nepárne obrazce a dieťa si názorne uvedomuje pojem množstva.

 3. Hráme: „Človeče, nezlob se“ (Cvičenie orientácie v základnom počte do 6.

4. Na voľný list papiera nakreslíme kolieska, štvorce, trojuholníky. Jeden z nich vždy vyplníme určitým počtom bodiek napr. štvorec dvoma, koliesko troma, trojuholník štyrmi. Dieťa potom ostatné voľné obrázky dopĺňa rovnakým počtom bodiek.

5. Nakreslíme určitý počet geometrických obrazcov na jeden riadok vedľa seba (napr. 5 koliesok, pod to na ďalší riadok 3 štvorce a pod.) a dieťa potom nakreslí rovnaký počet samo.

 6. Cvičíme pojmy hore, dole, uprostred, vezmeme nejaký predmet a dávame ho na rôzne miesta stola. Dieťa hovorí: „Je na stole, je pod stolom“ a pod.

 7. Nakreslíme jednoduchý obrázok alebo vodorovnú čiar a na ňu farebné kolieska, iné pod ňu a dieťa hovorí: „Je nad čiarou, pod čiarou.“ Rovnako môžeme použiť jednoduchý obrázok z detskej knihy či časopisu („Povedz mi, čo vidíš hore...“ „Kde je nakreslený na obrázku .....?“)

 8. Orientácia v číselných vzťahoch do 10. Naučíme dieťa riekanku: 1,2,3,4,5,6,7,8,9, zavrite si chalúpku, vlezie vám tam medveď.

 9. Pripravíme si 3 papiere. Na 2 krajné nedáme nič a na prostredný 4 gombíky. Na prvý voľný papier potom dá dieťa menej gombíkov ako je na prostrednom, na tretí gombíkov viac.

10. Zoradíme do radu 10 kociek rôznych farieb a pýtame sa: „Koľká kocka je červená?“ „Podaj mi štvrtú kocku!“ ( piatu, druhú, poslednú, hneď za prvou, hneď pred treťou, všetky za druhou, všetky pred štvrtou a pod.).

 11. Pokúšame sa navodiť základné počtové operácie pomocou názoru. „Keď máš 2 kocky (dieťaťu kocky najprv skutočne dáme), koľko budeš mať kociek, keď ti jednu pridáme?“(vezmeme). Použijeme 10 kociek. Ak dieťa pomocou kociek pochopí podstatu sčítania a odčítania, skúšame to isté, ale bez kociek. Dieťa sa pokúša kocky si predstavovať. Pri tomto cvičení neprekračujeme počet 5.

Zdroj. SÚBOR ROZVÍJAJÚCICH CVIČENÍ PRE DETI PREDŠKOLSKÉHO VEKU- V. Masáková, PhDr. V. Urbářová